piatok 29. novembra 2013

A tak si výletikujem.. :)



 


Môj minulý víkend sa začal už v piatok o šiestej a skončil až v utorok tiež o šiestej (ráno). Bola som okuknúť Severanov a keďže som sa trepala 34 hodín (34 HODÍN!!!) autobusom, videla som toho viac ako dosť.
S kľudným svedomím môžem povedať, že moje milované Švédsko už nemilujem - aspoň nie tak, ako doteraz -, pretože je to podľa mňa smutná krajinka (minimálne na juhu). Čo som posúdila vďaka autobusovému okienku a trištvrte hodinovým raňajkám - mala som párky s hranolkami.. (nevyberala som si to ja :D). Boli tam povylamované stromy (asi tam bola nejaká víchrica, alebo minimálne nejaký vetríček), tráva pri ceste bola suchá, tak mŕtvo žltá a všade bola námraza (čo sa odpustiť ešte dá, keďže je november) a všeobecne, bolo tak podmráčkom, "neslnečne".
Toto som ale začala skôr od konca, takže poďme pekne po poradí..
V Čechách som bola naposledy (ak nerátam toto) keď som mala nejakých 8-9 rokov, takže si toho véééľa pamätám *sarkazmus*. Z Prahy som bola uchvátená, fakt pekné mesto.. Zhodou okolností sme v Čechách aj obedovali. Môžem povedať, že obsluha bola fakt milá (♥) a jedlo tiež nebolo najhoršie.. :)
Potom sme stáli na večeru v Nemecku.. Mala som Bolognese Spaghetti za 8,49€ (áno, frflem si.. :D ale však uznajte sami, trošku dosť, nie?) ale chutili, a to bolo podstatné. :D Išli sme aj cez Berlín aj keď sa dal nejednou cestou obísť, a vraj by to tak bolo efektívnejšie, ale čo už. Tak aspoň viem, že raz keď budem veľká sa tam musím ísť bezpodmienečne pozrieť.
Do Dánska sme sa prepravili trajektom (♥) a bola noc, takže si veľa nepamätám. :D Ale bolo to moje prvé cestovanie trajektom, a môžem povedať, že ooo.. ♥
Z Dánska sme sa dostali mostom do Švédska (že vraj, ja som spala :D). A Švédsko som už spomínala vyššie. Btw, neviem prečo, ale zdalo sa mi akoby bol švédsky vzduch cítiť syrom.. :D
Konečná bolo Nórsko (♥), ktorému som dovtedy nevenovala veľmi veľkú pozornosť (všetku ju zožalo Švédsko), ale teraz je to pekne-krásne naopak. Nórsko je NÁDHERNÁ KRAJINA! Bola som v meste Arendal na juhu. Je to prímorské mesto a ak si myslíte, že chorvátske 23 stupňové more je studené, tak vedzte, že nie je. :D Severné more nám už svojim menom napovedá, že nebude najteplejšie a ani nie je. :D Samozrejme ja, ako správna japonská turistka som strčila ruku aj do mora, a predstavte si ten pocit, keď máte v zime dlho ruky v snehu, hento bolo niečo podobné, ale trochu horšie.. :D Inak, Arendal má aj krásnu športová halu (♥). A ako inak, aj Arendalík mi pribudol na zoznam miest, ktoré musím navštíviť. :)

Cesta späť bola bolestnejšia ako cesta tam, síce trvala rovnakú dobu. Ale spoznala som niekoľko super ľudí a čím viac hodín sme mali za sebou, tým menej hodín ma s nimi čakalo. :(
Z Nórska nás sprevádzala tma a slnko nás privítalo až medzi Švédskom a Dánskom. Za svetla je Dánsko nádherná krajina ako aj Nemecko na severe, a tým sa mi aj oni pripísali na vyššie spomínaný zoznamík. A aj keď Nemecko-dánskych hraníc fotku nemám, ten obraz mi zostane v srdci navždy :) ♥
Ďalej sme mali českú večeru (v tom istom podniku ako obed), ale tá milá čašníčka tam nebola. :( Nevadí.. :)
V Bratislave keď vystupovali tí super ľudia, som si aj trošku poslzičkovala, síce nie pred nimi, lebo som tušila, že potom by bolo to lúčenie ešte ťažšie (pre mňa, oni boli v pohode (zažili tých lúčení už trošku viac..:))) (a navyše sa s nimi v nedeľu (túto nedeľu! ♥) vidím, tak pohodkááá.. dobre, vtedy (tri dni späť..) som to tak nebrala, ale teraz to vidím ružovejšie.. :)).

Na záver musím povedať, že som neuveriteľne rada, že som tam šla, napriek tomu, že pár dní pred odchodom (a dokonca aj v deň odchodu) som mala pochybnosti, a nechcela som ísť. A síce na to, aby som bola šťastná, že som šla dôvody nepotrebujem, minimálne tri mi napádajú: 1. začala som si plniť sen o cestovaní a videla som nové krajiny, mám zážitky, trochu som sa zoznámila s inou kultúrou a spoznala som neuveriteľných ľudí (♥).
2. som omnoho milšia na ľudí v mojom okolí (výnimka potvrdzujú pravidlo.. 3:D), viac ďakujem a viac sa usmievam.
3. prvýkrát som cestovala trajektom, z ktorého sa nakoniec vykľuli až tri jazdy a taktiež to bola najdlhšie trvajúca cesta strávená v dopravnom prostriedku.

A na koniec si dajme pár fotečiek ♥

Vpravo aj vľavo moje smutné Švédsko. :)





 Vľavo švédske sluníčko, vpravo to arendalské. :)




 Vľavo okná jedálne hotela, vpravo kostol, ktorého časť sme videli z okna izby. :)










 A keď človek nelení a z toho krásneho, relatívne teplného hotela vyjde von do tej zimy, naskytne sa mu omnoho viac takýchto pohľadov.

 









Veď nie nadarmo sa hovorí:
"Komu sa nelení,
tomu sa zelení."





A takto sme vyhrali so súperom. 



A teraz, keď dovolíte, idem brázdiť ulice Arendalu na google maps. :)
P.S.: Keď si chcete skopírovať fotky, dohodnime sa najskôr spolu, veď predsa len ma to stálo trochu úsilia (aj keď viac potešenia) a najťažšie bolo asi hodiť to sem. :)

P.S.2: Ďakujem, že ma čítate. :) Vážim si to. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára