piatok 6. januára 2017

Bola som tu | Gayle Formanová | recenzia



Cody Reynoldsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?


Pokračovanie: Nie je. Avšak autorka napísala a do slovenčiny sú preložené, iné 4 jej knihy, ktoré tvoria série po pároch. 
Filmové spracovanie: Nie je.
Preklad: Pohodičke, akurát ma dosť zaujalo ako tam z huliča spravili feťáka. A ako nafajčený/nahúlený človek bol zrazu sfetovaný. :D Zaujímalo by ma aké slová použila v originále autorka.
Obálka: Ja neviem.. nie je škaredá, ale zas nejako moc sa mi ani nepáči. A tie srdiečka tam nemajú opodstatnenie. Keby sa s tým aspoň vyhrajú, že akože sú rozbité, alebo oddelené od seba, abo z jedného vychádza to druhé a v tom prvom po ňom ostalo prázdne miesto. Ja neviem, veľa by sa z toho dalo spraviť, a pritom toto je také nijaké. A tie kliky-haky-baky sú pohode aj tie farebné prechody, len proste tie srdiečka.. wtf?! A mohli použiť aj iný font na autorkino meno, v porovnaní s názvom knižky to vyzerá ako v Comic Sansi. Americká (napravo) i anglická (naľavo) sú omnoho krajšie a ladia aj s autorkinou sériou o Mii a Adamovi. Škoda, že sa naše vydavateľstvo tiež pre nejakú podobnú nerozhodlo.



UPOZORŇUJEM, že som sa počas písania dosť ventilovala, takže recenzia obsahuje fakt veľa spoilerov a detailne je tu rozpitvaný každý detail, na ktorom mi niečo nesedelo.
Ak sa knižku ešte len chystáte čítať, radšej to preskočte na druhý odsek sekcie Hodnotenie, ak už ste ju čítali alebo viete, že nebudete, nech sa páči, tu je môj názor(:



Dej & postavy: Vlastne celkom pohode, kniha nám má dať jedno veľké posolstvo, a síce - NEZABÍJAJTE SA!!! nech máte akékoľvek problémy. Ale to som si uvedomila až po prečítaní poslednej časti knihy Poznámka autorky (alebo tak nejak, nepamätám si presne nadpis), kde opisovala, čo resp. kto ju vlastne inšpiroval k napísaniu príbehu.
Okrem teda hlavnej mŕtvej postavy (ktorá by sa tým pádom mala zaraďovať k vedľajším??.. hm asi nie, keďže sa to celé točí okolo toho jej rozhodnutia) sa stretávame s jej bff, menom Cody, ktorá po smrti priateľky zistí, že ju vlastne vôbec nepoznala. A zistí ešte jednú vec, okolo ktorej sa točí celá knižka, že možno to ani nebol tak celkom Megin nápad - tak sa volá jej bývalá kamka. A tak sa vydáva cez polku krajiny, terigá sa tak asi 7 hodín autobusom na miesto, kde jej kamka študovala. Chápete, nie aby tam za ňou chodila, keď žila, ju to zrazu začne baviť až potom. A tak sa spriatelí s jej spolubývajúcimi, zázrakom nemá v svojom rodnom meste žiadnych kamarátov, ale hentam si ich nájde hneď a všetci ju majú radi a sú hotoví, keď môžu tráviť s ňou čas. Teda okrem hipisáčky menom Jabloň, ktorá je neuveriteľne krásna, no priamoúmerne tomu odporná. A samozrejme nemôžeme vynehať ani hlavného hrdinu knihy - rockera Bena McCallistera. Wuoalaaa týpek, čo si s jej kamoškou velmo dobre rozumel, no zachoval sa k nej ako typický hudobník - pretiahol a odkopol -, no zrazu príde jej živá kamoška a jeho asi dostihnú výčitky alebočo, a bezhlavo sa do nej zamiluje. Ale to zisťuje až neskôr.
Keby si mám z príbehu vybrať nejakých svojich obľúbencov a tých, čo som moc nemusela, tak by vyhrávala Tricia, ktorá sa síce absolútne nesprávala jak matka, aj keď sa napokon  z toho vylízala a zahviezdila, zdala sa byť ako celkom príjemná osoba zmorená životom slobodnej matky. Ďalej ma očaril Len_BS za svoju rafinovanosť, alebo ako to nazvať, a zároveň bezmocnosť. A ozajže som uznávala Harryho (alebo Henryho) Kanga za to, aký počítačový macher bol.
Alice bola premotivovaná tým zlým spôsobom, ktorý je síce kjút keď neviete ráno vstať z postele a ona vás zavolá na nejaký výlet, ale väčšinou je to proste otravné lebo máte depresiu, no pretože sa zabila vaša kamoška. Nemôžem povedať, že mi bola vyslovene nesympatická, v istých momentoch som ju ozaj mala rada, ale iba trošku.
Vráťme sa ešte troška k Benovi - vyzeral byť ako fajn človek, možno by som si s ním rozumela a možno aj nie, lebo neviem dokopy nič o tých hudobníkoch, ktorí sa tam občasne vyskytovali v jeho konverzáciách, no chudák dostal tú typicky klišeovitú úlohu, že je bad boy a zrazu príde tá femme fatale, do ktorej sa zamiluje a kvôli ktorej sa zmení. (Myslím, že nejak podobne to bolo aj v Gaylinej inej knihy Kam zmizla.)
A napokon Cody.. ja neviem, tá bola taká nejaká tiež typická americká. Hoci som s ňou strávila dva dni a pozerala sa na príbeh jej očami, neviem, čo o nej povedať. Tiež si počas dejovej linky prešla svojou zmenou - výrazne to bolo vidieť, keď to sama podotkla pri klamaní, resp. upravovaní si skutočnosti. A taktiež som nechápala tie jej road tripy (tak som to nazvala ja), chodila si proste hore-dole po Amerike, išla si zo svojho Fitchburgu na druhú stranu štátu do Tacomy a Seattlu, a potom sa ešte trepala do Nevadského Laughlinu. Akože na jednej strane nechápačky, na druhej klobúk dolu.


Hodnotenie: Nejako som si myslela, že keď sa mi páčili Zostaň so mnou a Kam zmizla, bude sa mi od Gayle páčiť aj toto. Na jednej strane to tak bolo, na druhej som si uvedomila, že ani predošlé 2 knihy sa mi celkom 100 percentne nepáčili. Má dar reči alebo skôr pera/ruky a jej knihy majú veľa toho čo do seba, ale niečo mi na tých príbehoch predsa-len nesedí. Nemôže za to ani Gayle, ani ja a tobôž jej hrdinovia už vôbec nie. Bola som tu som prečítala taktiež dosť rýchlo, nudila som sa málo kedy, málo čo ma pohoršilo - musím sa priznať, že ma potešil zvrat medzi Bedy a aj ako sa Tricia zachovala ako matka, ako sa Garciovci priznali (inak, tuná musím poznamenať, že keby sa hneď na začiatku otvorene porozprávali s Cody tak by ušetrila veľmi veľa peňazí na cestovaní inak povedané - nebolo by o čom písať.) a vlastne ma dosť vecí na príbehu bavilo, aj keď neviem celkom ktoré a možno som aj pár z nich ofrfľala v predošlom odseku.

Po prečítaní mám teda trocha schizofrenické pocity - čo sa mi páčilo sa mi vlastne aj nepáčilo - a neviem celkom, ako by som knihu odporučila (či ako nenáročnejšie čítanie alebo také dačo, čo vás rozcíti). Asi ide o to, čo si každý z nej vezme sám. Aj keď hlavným posolstvom je nezabíjajte sa, ostatné pre vás môžu byť rôzne - či už: nezapleť sa s rockerom. alebo s "podpornou" skupinou. alebo každý rodič sa snaží najviac jak vie, alebo aj nesnaží - vtedy je kretén. A teda schizofrenicky na záver vyhlasujem, že sa mi knižka páčila, aj keď si stále myslím, že je to typický klišeovitý americký príbeh, ktorý sme s menšou obmenou videli/čítali/počuli o ňom miliónkrát. A preto má tri a pol hviezdičky. Lebo je to lepší priemer. Asi.
Prosím podeľte sa so mnou o vaše dojmy a pocity z knižky, lebo mi bude asi dlho vŕtať v hlave, či som ja divná, alebo čo je zle. :D



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára